Výraznejšou mierou sa pod rast globálneho dlhu podpísali podľa IIF
priemyselne rozvinuté ekonomiky. Dlh v týchto ekonomikách prevýšil 392 %
HDP, zatiaľ čo v roku 2019 dosiahol 380 % HDP. Ak sa nepočíta dlh
finančného sektora, najvýraznejšie rástol dlh v pomere k HDP v Kanade,
vo Francúzsku, v Nórsku a USA. Z celkovej hodnoty dlhu v objeme 185
biliónov USD na priemyselne rozvinutých trhoch predstavuje dlh USA
približne polovicu.
V rozvíjajúcich sa ekonomikách sa dlh v pomere k HDP zvýšil v 1.
kvartáli na 230 % HDP z 220 % HDP v roku 2019. Hodnota dlhu v dolároch
však mierne klesla na 72,5 bilióna USD, najmä pre pokles hodnoty mien
rozvíjajúcich sa ekonomík oproti doláru, dodal IIF.
Dlh Číny naprieč všetkými oblasťami vzrástol v 1. štvrťroku na 318 % HDP
z 302 % HDP v roku 2019. Približne 60 % sa na raste dlhu podieľali
spoločnosti mimo finančného sektora.
(1 EUR = 1,1414 USD)